Podľa voľnej definície slova rebel by sme mohli pokladať za rebelov tých, ktorí otvorene odmietali kontrolu alebo sa zapojili do bojov proti vláde či rôznym autoritám a vynúteným tradíciám.
Dnes sa zameriame na niektorých z najznámejších rebelov-bojovníkov vo svetovej histórii, ktorí pomáhali svojimi bojmi utvárať dnešnú kultúru.
- Spartakus (111 p.n.l.-71 p.n.l.)
Spartakus bol známy gladiátor z Trácie, ktorému sa podarilo ujsť z otroctva a stať sa jedným z najväčších vodcov otrokov proti Rimanom. So svojim spolubojovníkom Gaulusom Crixusom viedol armádu až 30 000 otrokov proti Rímskemu vojsku. Hoci nie je potvrdené, že by chcel zrušiť otroctvo v Rímskej republike, jeho rebélia voči otroctvu i republike bola skutočná.
- Fidel Castro (1926-2016)
Fidel Castro bol kubánsky politik a komunistický revolucionár. Bol prezidentom Kuby až do roku 2008, pričom k vláde sa dostal tak, že v roku 1959 podnietil zvrhnutie vtedajšieho prezidenta Fulgecia Batistu. Počas studenej vojny vyjadril Castro svoj rebelský odpor voči Amerike tým, že uzatvoril spojenectvo s Ruskom a z Kuby ako „zábavnej oblasti“ pre Američanov urobil socialistický štát s prísnou diktatúrou.
- Abraham Lincoln (1809-1865)
Americký právnik, ktorý pôsobil ako 16. prezident Spojených štátov amerických bol práve Abraham Lincoln. Počas občianskej vojny, jednej z najkrvavejších vojen v histórii krajiny, viedol USA v boji za záchranu Únie, a teda spojenectva štátov. Ďalším, ale na počiatku navonok skrytým dôvodom prečo chcel vyhrať tento boj, bolo zrušenie černošského otroctva na juhu krajiny, čo vtedy bolo pre ľudí bielej rasy netypické.
- Nelson Mandela (1918-2013)
Nelson Mandela bol juhoafrický politický vodca a filantrop. Od roku 1994 pôsobil ako prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky. Ako prezident sa sústredil najmä na prelomenie rasovej segregácie a riešenie konfliktov a to hlavne cestou zmierenia.
Ale Mandela bol skutočný bojovník a rebel už od školských čias. Kvôli zapojeniu sa do študentského štrajku bol dokonca vylúčený zo školy a potom ušiel z domu, aby sa vyhol dohodnutému manželstvu. Veľa ľudí ho dnes považuje za pacifistu, ktorí vyšiel z väzenia v roku 1990, ale skutočnosťou zostáva, že do väzenia sa dostal práve kvôli ozbrojenému povstaniu proti apartheidu.
Slovenskí rebeli-bojovníci
Aj náš národ má v histórii slušnú zbierku rebelov, ktorí otvorene bojovali za lepšiu budúcnosť našej krajiny.
- Juraj Jánošík (1688 – 1713)
Juraj Jánošík bol rodákom z Terchovej. Bol to rebel, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Okrem toho, že bol zbojníckym kapitánom a vodcom Jánošíkovej družiny ešte aj statočne slúžil v povstaleckom vojsku Františka II. Rákociho. Napriek tomu, že počas zbíjania, nikoho nezabil ani nezranil, bol odsúdený na smrť. Jeho poprava bola vykonaná zavesením za rebro na hák 18. marca 1713.
- Ján Jesenius (1566 – 1621)
Okrem toho, že je Ján Jesénius známy ako lekár, politik, filozof a vykonávateľ prvej verejnej pitvy ľudského tela, bol aj účastníkom protihabsburgského povstania. Za to bol zatknutý a následne popravený na pražskom Staromestskom námestí sťatím mečom známym pražským katom Jánom Mydlářom. Jeho hlava bola s vyrezaným jazykom na výstrahu zavesená na Staromestkej veži, odkiaľ bola o desaťročie prevezená do Týnskeho chrámu. Ostatné pozostatky sa dodnes nenašli.
- Ján Golian (1906 – 1945)
Spolu s Rudolfom Viestom bol Ján Golian najvýznamnejšou postavou a organizátorom Slovenského národného povstania. Pôvodne bol dôstojníkom československej armády a brigádny generál. Bol neúnavným organizátorom slovenského odboja až do doby kým ho Nemci spolu s Viestom zajali, odvliekli do Nemecka a popravili.
Pri utváraní histórie vznikalo veľké množstvo rebélie, ktoré často prebiehali zdvihnutím zbraní voči panstvu či inej autorite. Bez takýchto bojovníkov-rebelov by však dnešný svet ani zďaleka nevyzeral tak ako vyzerá, a preto je dobré si ich skutky pravidelne pripomínať.
