Dnes sa zameriame na niektorých z najznámejších rebelov-bojovníkov vo svetovej histórii, ktorí pomáhali svojimi bojmi utvárať dnešnú kultúru.

1. Spartakus (111 p.n.l.-71 p.n.l.)

Spartakus bol známy gladiátor z Trácie, ktorému sa podarilo ujsť z otroctva a stať sa jedným z najväčších vodcov otrokov proti Rimanom. So svojim spolubojovníkom Gaulusom Crixusom viedol armádu až 30 000 otrokov proti Rímskemu vojsku. Hoci nie je potvrdené, že by chcel zrušiť otroctvo v Rímskej republike, jeho rebélia voči otroctvu i republike bola skutočná.

2. Fidel Castro (1926-2016)

Fidel Castro bol kubánsky politik a komunistický revolucionár. Bol prezidentom Kuby až do roku 2008, pričom k vláde sa dostal tak, že v roku 1959 podnietil zvrhnutie vtedajšieho prezidenta Fulgecia Batistu. Počas studenej vojny vyjadril Castro svoj rebelský odpor voči Amerike tým, že uzatvoril spojenectvo s Ruskom a z Kuby ako „zábavnej oblasti“ pre Američanov urobil socialistický štát s prísnou diktatúrou.

3. Abraham Lincoln (1809-1865)

Americký právnik, ktorý pôsobil ako 16. prezident Spojených štátov amerických bol práve Abraham Lincoln. Počas občianskej vojny, jednej z najkrvavejších vojen v histórii krajiny, viedol USA v boji za záchranu Únie, a teda spojenectva štátov. Ďalším, ale na počiatku navonok skrytým dôvodom prečo chcel vyhrať tento boj, bolo zrušenie černošského otroctva na juhu krajiny, čo vtedy bolo pre ľudí bielej rasy netypické.

4. Nelson Mandela (1918-2013)

Nelson Mandela bol juhoafrický politický vodca a filantrop. Od roku 1994 pôsobil ako prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky. Ako prezident sa sústredil najmä na prelomenie rasovej segregácie a riešenie konfliktov a to hlavne cestou zmierenia.

Ale Mandela bol skutočný bojovník a rebel už od školských čias. Kvôli zapojeniu sa do študentského štrajku bol dokonca vylúčený zo školy a potom ušiel z domu, aby sa vyhol dohodnutému manželstvu. Veľa ľudí ho dnes považuje za pacifistu, ktorí vyšiel z väzenia v roku 1990, ale skutočnosťou zostáva, že do väzenia sa dostal práve kvôli ozbrojenému povstaniu proti apartheidu.

Slovenskí rebeli-bojovníci

Aj náš národ má v histórii slušnú zbierku rebelov, ktorí otvorene bojovali za lepšiu budúcnosť našej krajiny.

5. Juraj Jánošík (1688 – 1713)

Juraj Jánošík bol rodákom z Terchovej. Bol to rebel, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Okrem toho, že bol zbojníckym kapitánom a vodcom Jánošíkovej družiny ešte aj statočne slúžil v povstaleckom vojsku Františka II. Rákociho. Napriek tomu, že počas zbíjania, nikoho nezabil ani nezranil, bol odsúdený na smrť. Jeho poprava bola vykonaná zavesením za rebro na hák 18. marca 1713.

6. Ján Jesenius (1566 – 1621)

Okrem toho, že je Ján Jesénius známy ako lekár, politik, filozof a vykonávateľ prvej verejnej pitvy ľudského tela, bol aj účastníkom protihabsburgského povstania. Za to bol zatknutý a následne popravený na pražskom Staromestskom námestí sťatím mečom známym pražským katom Jánom Mydlářom. Jeho hlava bola s vyrezaným jazykom na výstrahu zavesená na Staromestkej veži, odkiaľ bola o desaťročie prevezená do Týnskeho chrámu. Ostatné pozostatky sa dodnes nenašli.

7. Ján Golian (1906 – 1945)

Spolu s Rudolfom Viestom bol Ján Golian najvýznamnejšou postavou a organizátorom Slovenského národného povstania. Pôvodne bol dôstojníkom československej armády a brigádny generál. Bol neúnavným organizátorom slovenského odboja až do doby kým ho Nemci spolu s Viestom zajali, odvliekli do Nemecka a popravili.

Pri utváraní histórie vznikalo veľké množstvo rebélie, ktoré často prebiehali zdvihnutím zbraní voči panstvu či inej autorite. Bez takýchto bojovníkov-rebelov by však dnešný svet ani zďaleka nevyzeral tak ako vyzerá, a preto je dobré si ich skutky pravidelne pripomínať.

The post Rebeli – bojovníci proti autoritám. Ktorých z nich poznáte? appeared first on Rebel.sk.

1. Marie Curie Sklodowska (1867-1934)

Marie Curie je známa vďaka objavu prvkov periodickej tabuľky rádia a polónia a tiež pre jej veľký príspevok k vynájdeniu liečby na rakovinu.

Marie sa narodila vo Varšave v Poľsku ako najmladšia z 5 detí chudobným školským učiteľom. Napriek nepriaznivým vyhliadkam a vďaka pomoci od sestry sa jej podarilo navštevovať Sorbonskú univerzitu, kde sa učila matematiku a fyziku.

V Paríži tiež stretla svojho neskoršieho manžela a vedca Pierra Curie, s ktorým sa stali výskumnými pracovníkmi na Chemickej a fyzikálnej škole v Paríži, kde sa im podarilo pracovať na objavovaní nového fenoménu – neviditeľných lúčov vydávaných uránom. Okrem uránu si však Marie všimla v smolinci, ktorý obsahuje uránovú rudu aj niečo čo je rádioaktívnejšie ako urán, niečo čo ešte nikto neobjavil.

Marie bola presvedčená o tom, že našla nový chemický prvok, čo jej samozrejme ostatní vedci odmietali uveriť. Marie s manželom sa však nevzdali a nakoniec sa im podarilo zo smolinca vyťažiť čierny prášok, 330x rádioaktívnejší ako urán, ktorý bol novým chemickým prvkom a  nazvali ho polónium.

Po extrahovaní polónia však narazili na tekutinu ešte rádioaktívnejšiu, ktorú nazvali rádium. V roku 1903 obaja dostali Nobelovu cenu za fyziku za prácu na rádioaktivite spolu ale nezávisle s Henrim Becquerelom.

Po nešťastnej smrti manžela pracovala rovnako tvrdo aj naďalej a v roku 1911 získala druhú Nobelovu cenu za chémiu za vytvorenie prostriedku na meranie rádioaktivity, pričom bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu aj samostatne a je jedinou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu v dvoch odboroch.

Počas prvej svetovej vojny pracovala na vývoji malých mobilných röntgenových jednotiek, „Petits Curies“, ktoré sa používali na diagnostiku zranení na bojisku a ktoré sama aj s dcérou na bojisko doprevádzala.

Po vojne získala množstvo ocenení a čestných titulov. Marie Curie mala obrovský vplyv na ďalšie generácie jadrových fyzikov a chemikov.  Avšak pravdou zostáva, že na následky svojej húževnatej práce z dôvodu nadmerného ožarovania sa ochorela na leukémiu, ktorej nakoniec podľahla.

2. Valentina Vladimirovna Tereshkoová – Nikolajevová (1937-1969)Tereshková je bývalou sovietskou astronautkou, ktorá v júni 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov Zeme. Tento let trval 70 hodín a 41 minút a bol to prvý let ženy vo vesmíre. Tereškovová bola na post pilotky Vostoku 6 vybraná z troch uchádzačiek nielen na základe znalostí parašutizmu a lietania, ale aj vďaka svojmu prostému pôvodu.

Pochádzala zo západného Ruska. Jej otec traktorista zomrel vo vojne a matka pracovala v textilnom podniku čo jej neuľahčovalo štart kariéry ako astronautky. Stala sa nielen prvou ženou vo vesmíre, ale bola tiež celkovo 10. kozmonautom celkovej histórie. Čas, ktorý táto žena strávila vo vesmíre bol 2 dni 22 hodín a 50 minút.

Po návrate z vesmíru bola prehlásená za Hrdinku Sovietskeho zväzu a povýšená na kapitána. V roku 2000 bola ocenená v Londýne titulom „ Žena storočia“.

3. Elizabeth Blackwell (1821-1910)

Za prvú ženu, ktorej sa podarilo dosiahnuť titul v medicíne sa považuje Elizabeth Blackwellová.

Na rozdiel od ostatných predstaviteliek detstvo Elizabeth začalo priam idylicky. Dostávala rovnaké vzdelanie ako jej bratia a dokonca mala i súkromných učiteľov.

Po emigrácii z Anglicka do Spojených štátov sa však rodine pomaly prestávalo dariť a po otcovej smrti na žlčníkový záchvat sa z Elizabeth stala živiteľka rodiny. Ako 23-ročná sa stala učiteľkou, po čase však navzdory pohoršeniu rodiny vyhlásila, že vzdelávanie bohatých detí ju neuspokojuje na intelektuálnej úrovni a nebude sa mu ďalej venovať.

Na štúdium medicíny sa podujala na podnet umierajúcej priateľky, ktorá sa jej na smrteľnej posteli zverila, že celé umieranie by bolo jednoduchšie, keby sa nemusela podrobovať prehliadkam od mužov-lekárov. Dostať sa na lekársku školu nebolo jednoduché, pretože v tejto dobe bolo pre ženy dosiahnutie učiteľského statusu maximum, ktoré mohli v profesijnom živote získať. Z 12 žiadostí ju nakoniec prijali na malú školu v mestečku Geneva v štáte New York.

Prijatie ženy na štúdium medicíny bolo vtedy natoľko nepredstaviteľné, že zo žartu nechali na škole hlasovať žiakov o jej prijatí. Veľké prekvapenie nastalo, keď o pár týždňov skutočne nastúpila.

V roku 1849 bola promovaná za lekárku a stala sa tak prvou diplomovanou lekárkou v Spojených štátoch. Avšak jej cesta bola naďalej plná odmietania, v pôrodnici v Paríži sa vyučila za pôrodnú babicu a po návrate do New Yorku si otvorila prax, avšak nemohla získať žiadnych klientov.

V roku 1853 založila nemocnicu pre chudobných, ktorá existuje dodnes. Založila tiež 1. lekársku školu pre ženy a v roku 1875 ju vymenovali za profesorku gynekológie.

4. Maria Tecla Artemisia Montessori (1870-1952)

Maria Montessori pochádza z Talianska a napriek tomu, že najskôr vyštudovala matematiku, fyziku a prírodné vedy, neskôr sa tiež dostala na štúdium medicíny a stala sa prvou ženou v Taliansku, ktorá promovala za doktorku medicíny. Získala doktorát z psychiatrie a nastúpila na miesto asistentky v univerzitnej nemocnici, pričom vykonávala vlastnú lekársku prax.

Počas práce na psychiatrickej klinike ju zaujali slabomyseľné deti, ktoré dokázala sledovať aj niekoľko hodín. Vďaka nim jej napadla myšlienka potreby nových vzdelávacích procesov, ktoré by bolo možné uplatniť aj u zdravých detí. Maria položila základy rozsiahlej pedagogickej reformy v školách.

Montessori pedagogická metodika pomocou špeciálnych učebných pomôcok a vytvorenia vhodného prostredia podporuje prirodzený záujem dieťaťa a pomáha mu nielen pri fixovaní návykov, ale aj pri vytváraní vlastného úsudku.

V roku 1929 spolu so synom založila Medzinárodnú asociáciu Montessori (AMI) . Keď v roku 1939 opustila Európu aby navštívila Indiu, ešte netušila, že ju tam zastihne 2. svetová vojna. Počas nej boli v Európe všetky inštitúcie podporujúce slobodné myslenie zatvorené a literatúra spálená. Keď sa vrátila do Európy po vojne, musela svoje učenie začať stavať úplne od začiatku. V rokoch 1949,1950,1951 bola vďaka svojej prevratnej práci v rámci školstva navrhnutá na Nobelovu cenu za mier.

Montessori učenie sa v dnešnej dobe opäť dostáva do povedomia ľudí a začína sa tešiť veľkému ohlasu.

Ženských priekopníčok, ktoré sa zaslúžili o ženskú emancipáciu bolo nespočetne viac, pričom každá by si zaslúžila svoje špeciálne uznanie. Vďaka nim sa ženy dostali na miesta, ktoré v minulosti boli vyhradené iba pre mužov, za čo im patria všetky pocty.

Zdroje: en.wikipedia.org

The post Vedkyne, priekopníčky, rebelky… Ktoré z nich poznáte? appeared first on Rebel.sk.